10.04.2026 | Článok | Správne právo

V praxi sa mi viackrát stalo, že nielen moji klienti, ale nezriedka aj ľudia z môjho okolia nerozumejú pojmu „správne právo". Často si myslia, že slovným základom tohto pojmu je akýsi hodnotiaci úsudok, či je nejaké právo správne alebo nesprávne – rozumej: spravodlivé alebo nespravodlivé. Samozrejme, opak je pravdou. Pojem „správne právo" vychádza z pojmu „správa" v zmysle „štátna správa", resp. „verejná správa". Ide tak o vzťahy, ktoré vznikajú medzi správnym orgánom ako regulujúcim subjektom a tzv. účastníkom konania ako regulovaným subjektom.

Správne, resp. administratívne právo (ang. „Administrative Law", nem. „Verwaltungsrecht") je osobitným odvetvím verejného práva. Na rozdiel od súkromného práva tak majú jeho subjekty (spravidla správny orgán a účastník konania) nerovné postavenie, t.j. správny orgán je nadriadený účastníkovi konania. Typickým príkladom je vzťah medzi úradom a žiadateľom, ktorým môže byť rovnako fyzická, ako aj právnická osoba.

Ďalšou významnou skupinou sú prípady, kedy je správny orgán orgánom aplikujúcim sankciu, najmä v priestupkovom práve (pri fyzických osobách), resp. pri sankcionovaní iných správnych deliktov (najmä pri právnických osobách). Áno, ide o nepopulárne – avšak v právnom štáte nezriedka potrebné – pokutovanie. Aj s takýmito prípadmi mám svoju skúsenosť, hoci musím povedať, že v niektorých prípadoch som právne poradenstvo odmietla vzhľadom na skutočnosť, že moja snaha o zvrátenie výsledku v prospech klienta by bola zjavne neúspešná, o čom som svojich klientov aj korektne informovala. Sama som bola prekvapená, že žiaden z nich nezareagoval kriticky, ale sa mi poďakovali za otvorenosť a serióznosť.

Ak vás zaujíma špecifický odbor správneho práva, ktorým je pamiatkové právo, niekoľko blogov nájdete aj na webstránke spoločnosti CULTURAL HERITAGE CONSULTING, s.r.o.